Erik Šille Maľbou žijem každý deň
By Good Fridays, 01. July 2011Erik Šille: Maľbou žijem každý deň
Keď sa pozeráte na jeho obrazy, zasiahne vás prúd farieb a tvarov. Keď ho stretnete naživo, zasiahne vás prúd slov, ktoré je schopný neskutočnou rýchlosťou vypovedať. Nehovorí však do vetra. O svojej práci hovorí zanietene, vášnivo a rád. Maliar Erik Šille.Kedy si začal inklinovať k umeniu? Ako si sa dostal k maľbe? Od detstva som bol obklopený knihami o umení a fascinovalo ma prekresľovanie metalových názvov kapiel , zombies, disney postavičiek a rôznych prkotín. Maľba samotná ma oslovila niekde na strednej. Od toho času sa takmer nepretržite venujem tomuto médiu.
Prečo si sa rozhodol venovať sa tomu naplno, profesionálne?
Po toľkých rokoch by som to považoval za nelogické, nevenovať sa, keďže som do tohto média vložil kopu času, energie a obetoval kvôli nemu množstvo iných vecí. Nakoniec je to jedno z najpríjemnejších "zamestnaní", ktoré si viem predstaviť. Žijem tým dennodenne.
Študoval si kamenosochárstvo, neskôr si sa vrátil k maľbe. Prečo?
No asi kvôli pohodliu a tomu, že rozmýšľam prirodzenejšie plošne ako 3D a náročnosť realizácií v porovnaní s maľbou je vyššia. A oslovuje ma farba.
Mnohí študenti sa sťažujú, že im škola dáva málo. Ty si vyštudoval VŠVU, ako je to s umeleckými odbormi?
Neviem, ako je to s inými školami, ale podľa mňa je to všade predovšetkým o osobnom prístupe a záujme. Čakať, že mi niečo padne rovno do huby nie je moja forma uvažovania. Ja som dostal priestor na realizáciu a feedback v škole.
Je pre maliara potrebná škola? Ak má niekto talent, fantáziu, vytrvalosť...
Je to zvláštna otázka, keďže netuším, čo k tomu stačí. Maľovať si pre radosť je fajn a študovať preto istotne nemusíš, pokiaľ však plánuješ vystavovať, istý teoretický základ ti bude chýbať. Keď nepoznáš mapu, na ktorej sa chceš pohybovať, ťažko sa orientuješ.
Vyrastal si na komiksoch, čo sa odráža aj v tvojej tvorbe. Maľoval si takto farebne vždy?
Presne, komiks bol v detstve svet, ktorý ma fascinoval. Bolo ho však málo, čo je možno dobre, pretože som sa ním neprejedol. Farba ma baví vo všeobecnosti a teda stále a vo všetkom, nielen v maľbe.
V tvojej tvorbe cítiť aj graffiti a street art. Sleduješ túto scénu na Slovensku?
Už ani nie. Nie z nezáujmu, len to proste nesledujem. Môj záujem sa presmeroval inam. Istú náklonnosť však stále pociťujem.
Vidíš nejaký progres od školských čias, čo sa týka tvojej práce?
Rozhodne. Prístup, optika, témy a snažím sa to posúvať z obrazu na obraz. Nakoniec aj farebnosť.
Momentálne si začal aj s novou technikou- kresba vŕtačkou. Ako ti to napadlo, ako si sa k tomu dostal?
Pôvodne bol zámer iný, lenže sa mi to nepozdávalo a ako tak vedľa mňa ležal ten svetelný box s obrazom pod sklom, z nejakého hnevu som ho proste začal perforovať. Zabavilo ma to a pokračoval som. Je to mravenčia práca, ale teší ma. Momentálne mám prichystaný tretí kus väčších rozmerov, tak sa teším, keď sa vrátim z cesty po Európe, že sa do neho pustím.
Ako dlho maľuješ jeden obraz?
Záleží od formátu, ale kľudne mesiac dennodennej práce, poniektoré však dokážem urobiť skôr.
Čas strávený v ateliéri- drina, relax alebo niečo medzi?
Hudba, relax, nuda, zábava, nervozita, spánok, jedlo, bordel, trpezlivosť, unáhlenosť, lenivosť, nespavosť, návštevy, venčenie, Mcdonald, bicie, nerozhodnosť, vypnuté zvonenie na mobile, relax, mizantropia, hlad ...
Za ten čas strávený maľbou si k obrazu určite vytvoríš nejaký vzťah. Nie je ti potom ľúto, keď ho musíš predať?
Pri niektorých kúskoch áno a rozhodne dosť, ale je to najlepšia samozrejmosť, keď to odchádza a sprevádza iných ľudí a galérie.
Umením sa živíš, máš na konte niekoľko desiatok výstav, aj významné ocenenia. Čo je pre teba viac? Keď predáš obraz, keď sa vydarí výstava alebo keď tvoju prácu ocenia profesionáli?
Dobrá výstava je fajn. Ocenenie mi tiež neprekáža a kúpa mi robí život jednoduchším.
Potrebuješ spätnú väzbu? Aké sú najčastejšie reakcie na tvoju prácu?
Rozhodne si ju cením a to zvlášť od pár ľudí, ktorí ma sprevádzajú už nejaký čas. Sú to rôzne reakcie a či ich potrebujem? Asi áno, pomáha mi to čítať iných interpretácie mojich príbehov.
Závidia si umelci navzájom?
Čo myslíš? Určite. Sú to predsa ľudia a to je základná výbava ľudského tvora.
Kto si najčastejšie kupuje tvoje obrazy?
Ľudia s vkusom. Galérie a tak.
Je o tebe známe, že nerobíš na objednávku. Prečo?
Obmedzuje ma to a keďže nie som nútený, tak sa im vyhýbam. Ponuky by aj boli, ale neviem pristupovať k veciam inak ako ich sám cítim. Nevylučujem, kebyže mám rodinu a nemám čo do úst, že sa raz rozhodnem inak, ale dodnes robím veci také, ktoré oslovujú predovšetkým mňa.
Kdesi som čítala, že na objednávku by si robil, len ak by išlo o obal CD. Sám si pôsobil v punkových kapelách a hral na bicie. Nechcel si sa rozvíjať aj týmto smerom?
Rád, hudbu mám naozaj rád. Bicie tiež. Nevylučujem to. Mám nejaké predstavy.
Čo počúvaš?
Všetko od noisu cez folk, indie, klasiku. Napríklad Coil, Download, Xiu Xiu, Mum, Dead Voices on Air, Maria Callas, Hood, Einsturzende Neubauten, Mi and L'au, Tyske Ludder, Kraftwerk, Klinik, Dive, Apparat, The Balanescu Quartet, Ebm Industrial, Jóhann Jóhannsson, Vivaldi, Architect, Nonconformist, Joy Division, Punk rock, Final Fantasy: The Spirits Within, Bat For Lashes, Animal Collective, Disaffected,Joanna Newsom, CocoRosie, Slobodná Európa...a veľa ďalších.
Jana Šlinská
Čítajte viac: http://slinska.blog.sme.sk/c/233855/Erik-Sille-Malbou-zijem-kazdy-den.html#ixzz1qAewQZXk